Názov školy: ZŠ s MŠ, Komenského 279/32, 026 01 Dolný Kubín

Meno učiteľa: RNDr. Viera Chrenščová

Krúžok Mladých ekológov

Pokus č.1  Kyslé dažde

Pomôcky: miska, dva sklené poháre, sitko, merací krčah

Biologický materiál: na drobno posekané listy červenej kapusty

Chemikálie: destilovaná voda

Postup: Posekané listy červenej kapusty vložíme do misky a zalejeme horúcou destilovanou vodou. Listy necháme vo vode asi jednu hodinu. Potom vodu tmavofialovej farby z kapusty zlejeme do meracieho krčaha. Do sklenených pohárov nalejeme po 2 dcl čistej vody. Do jedného destilovanú, do druhého vodu dažďovú.

Nakoniec do oboch pohárov pridáme rovnaké množstvo šťavy z kapusty.

Výsledok: Voda v oboch pohároch po priliatí šťavy z červenej kapusty zmení farbu. Zatiaľ, čo v pohári s destilovanou vodou ostane tmavofialová, v pohári s vodou dažďovou sčervenie. To dokazuje kyslosť tejto vody. Čím je kyselina silnejšia, tým je voda červenšia.

Pokus č.2 Znečistenie ovzdušia

Pomôcky: 4 gumičky do vlasov, štipce alebo drievko

Postup: Gumičky do vlasov navlečieme na 2 štipce alebo drievka. Jeden štipec s obmotanými gumičkami položíme vonku, na balkón, na miesto chránené pred dažďom a druhý do izby. Po dvoch týždňoch všetky gumičky zvlečieme a porovnáme.

Výsledok: Gumičky vystavené na balkóne zmenám počasia, hlavne vplyvom znečisteného ovzdušia, sú rozpukané, stvrdnuté, často už nefunkčné, a majú inú farbu, ako mali na začiatku pokusu. Na gumičkách, ukrytých pred týmito vonkajšími vplyvmi v izbe, veľké zmeny nespozorujeme.

Pokus č. 3 Obsah chlóru v obaloch potravín

Pomôcky: plastové obaly, medený drôt, kahan

Postup: Kúsok medeného drôtu zohrejeme nad kahanom. Plastickú hmotu prepichneme –ak je drôtik dosť teplý, zachytí sa na ňom kúsok plastu. Drôtik potom opäť dáme nad plameň a pozorujeme, či sa jeho farba zmení alebo nie.

Výsledok: Ak sa v plameni objaví zelená farba, obal obsahuje jedovatý chlór.

V obchode dostať i potraviny v obale bez chlóru – treba im dať prednosť!

Pokus č. 4 Stanovenie príjmu imisií olova rastlinami

Pomôcky: mikroskopická technika, analytické váhy

Biologický materiál:  jablká z rôznych stanovíšť - pri ceste, zo záhrady

Chemikálie: rodizonan sodný (C₆Na₂O₆), kyselina vínna, vínan sodný, destilovaná voda

Postup: Pripravíme tenké rezy povrchovej šupky a rozdrvenú dužinu jablka. Vzorky poukladáme do Petriho misky s roztokom rodizonanu. Po 30 minútach prikvapneme tlmivý roztok (1,5 g kyseliny vínnej a 1,9 g vínanu sodného v 100 cm³ destilovanej vody) a ustalujeme 15 minút. Opláchneme a pozorujeme pri 300 násobnom zväčšení.

Výsledok: Ióny olova vytvárajú s rodizonanom sodným červenú zrazeninu. Intenzita zafarbenia je priamo úmerná koncentrácii olova - mení sa od ružovej až po sýtočervenú.

Olovo sa vyskytuje vo výfukových plynoch. Najväčšia koncentrácia bude v ovocí najbližšie pri ceste.

Pokus č. 5  Stanovenie kyslosti alebo zásaditosti pôdy

Pomôcky: kadičky, miska, sitko, merací krčah

Biologický materiál:  pôda, listy červenej kapusty

Chemikálie: destilovaná voda

Postup: Posekané listy červenej kapusty vložíme do misky a zalejeme horúcou destilovanou vodou. Listy necháme vo vode asi jednu hodinu. Potom vodu tmavofialovej farby z kapusty zlejeme do meracieho krčaha. Potom si do kadičky urobíme výluh pôdy destilovanou vodou.

Nakoniec do výluhu pridáme šťavu z kapusty a zistíme pH.

Výsledok: Ak  výluh pôdy sčervenie je pôda kyslá.

Pokus č. 6  Laboratórne vyšetrenie vzoriek vody

Úloha: Laboratórne vyšetrenie vzoriek vody

Teória: Prítomnosť patogénnych mikróbov, chemických toxických látok, prípadne látok vyvolávajúcich ochorenia iba pri vysokej kontaminácii, môže spôsobovať zdravotné riziko pitnej vody. Istú úlohu tu zohráva aj tvrdosť vody a prítomnosť mikroelementov.
Odber vzorky a hodnotenie zdroja:
Správny odber vody je pre laboratórny rozbor nevyhnutný a pri prvom vyšetrení najprv urobíme hygienické hodnotenie zdroja. Odber pre vyšetrenie: - bakteriologické
- fyzikálne (teplota, chuť, zápach, farba, zákal, sediment )
- chemické
Chemické vyšetrenie vody:
Do fliaš, ktoré nemusia byť sterilné sa odoberá 500-2000 ml vody. Vyšetrenie robíme v deň odberu, o 24 hod. sa musí vyšetriť ph, cidita a alkalita vody. Ostatné chemické komponenty sa musia stanoviť do troch dní za podmienky, že vzorka bola uložená po túto dobu v chladničke.
K indikátorom organického znečistenia vody patria najmä rozpadové produkty dusíkatých organických látok - amoniak, dusitany, dusičnany.
Amoniak: indikátor znečistenia vody fekálnymi látkami, anorganického pôvodu je len vo vodách pochádzajúcich z veľkých hĺbok, kde vzniká redukciou dusičnanov soľami ťažkých kovov. V podzemných vodách sa vyskytujú ako produkt mikrobiálneho rozkladu bielkovín amónne ióny a amoniak. Činnosťou nitrifikačných baktérií obsah amoniaku klesá a vznikajú dusičnany. Ich maximálna prípustná koncentrácia je 0,5mg/l.
Dusitany: vznikajú v pôde ako druhotný produkt rozpadu organických dusíkatých látok, nebiologickou cestou vznikajú pri redukcii dusičnanov kovmi.
Sú nestále preto ich treba stanoviť hneď v deň odberu. Ich koncentrácia nesmie prekročiť 0,1 mg na liter. Dusičnany: sú indikátormi znečistenia vody organickými látkami, toto znečistenie ja časovo i miestne vzdialené. Sú konečným produktom mineralizácie organických dusíkatých látok.
Vyskytujú sa vo všetkých vodách.
Stanovenie v podzemných vodách slúži na posúdenie charakteru mineralizačných procesov pri filtrácii vody pôdnymi vrstvami.
V povrchových vodách umožňuje sledovať samočistiace pochody a v odpadových vodách biologicky čistených priebeh nitrifikácie.
Ich maximálne prípustné množstvo je 50mg na liter. Keď sa voda používa na prípravu umelej dojčenskej výživy, môže obsahovať maximálne 15mg na liter.
Fosforečnany: Pitné vody obsahujú zvyčajne len nepatrné množstvo fosforečnanov geologického pôvodu. Do povrchových vôd sa dostávajú z odpadových vôd alebo uvoľnením z organickej hmoty, významným zdrojom sú tiež fosforečné hnojivá.
Rovnako ako aj sírovodík sú za normálnych okolností absorbované pôdou, ak ich dokážeme vo vode, sú dôkazom toho, že táto bola priamo a dosť silno znečistená organickými látkami.
Ich prípustná maximálna koncentrácia je 1mg na liter.
Sírany: prirodzený obsah síranov vo vode je produktom zvetrávania hornín a biologickej činnosti vo vodonosných vrstvách. Ich obsah je v úzkom vzťahu k neuhličitanovej (trvalej) tvrdosti vody. Optimálne množstvo síranov v pitnej vode je do 80mg/l.Maximálna hranica prípustnosti vo veľmi tvrdých vodách je 250mg/l.
Chloridy: nachádzajú sa bežne v prirodzených vodách. Výskyt väčšieho množstva je indikátorom znečistenia pôdy alebo priamo vody živočíšnym močom. Ich maximum prípustnosti je 100mg/l.
Železo: Väčšie množstvo železa dodáva vode atramentovú chuť a vylučuje sa vo forme červenohnedej zrazeniny. Či je železo dvojmocné alebo trojmocné, v rozpustnej alebo nerozpustnej forme určujú napr. uhličitany, rozpustený kyslík, ph...atď.
Pri hromadnom zásobovaní je hranica prípustnosti 0,3mg/l a pri individuálnom zásobovaní je táto maximálna hranica prípustnej koncentrácie 0,5mg Fe/l.

Postup:
1. Amónne ióny a amoniak:
K 10ml vzorky vody v skúmavke pridáme pár zrniečok Seignetovej soli a tri kvapky Nesslerovho činidla. Zmes premiešame a po troch minútach zhodnotíme zafarbenie.
2. Chloridy:
K 10ml vody  pridáme 0,5ml zriedenej HNO₃ a 0,5 ml 5% AgNO₃. Za prítomnosti chloridov vznikne biely zákal až zrazenina.
3. Sírany:
K 10ml vody v skúmavke pridáme desať kvapiek koncentrovanej HCl a 0,5ml 10% BaCl₂. V prítomnosti síranových iónov vzniká biely zákal až zrazenina.
4. Železo:
K 10ml vody  pridáme jednu kvapku koncentrovanej HNO₃ ,niekoľko kvapiek 5% H₂O₂ a 0,5ml 20% KSCN.Za prítomnosti Fe vyniká svetloružové až červené zafarbenie.
Výsledok: Výsledky zhodnotíme podľa tabuliek: